Moja stáž v Charite Česká republika

Moja stáž v Charite Česká republika

Do Charity Česká republika som prišla na začiatku septembra 2018. Vysokú školu som ukončila v júni, a keď som sa dozvedela, že ešte do roka po štátniciach môžem v rámci projektu Erasmus+ absolvovať stáž financovanú grantom z Európskej únie, rozhodla som sa navštíviť stránky s ponukami stáží a vycestovať.

Pôvodne som rozmýšľala nad francúzsky hovoriacou krajinou, ale napokon som objavila stáž na oddelení globálneho rozvojového vzdelávania v Prahe. Keďže ma popis stáže veľmi zaujal a k témam, ktorým sa toto oddelenie venuje som mala blízko, rozhodla som sa túto organizáciu kontaktovať. Po absolvovaní skype pohovoru som bola na pozíciu stážistky prijatá.

Mojou úlohou bolo koordinovať aktivity spojené s projektmi alebo písanie článkov o realizovaných aktivitách. Keďže som s projektmi nemala doposiaľ skúsenosť, nevedela som si úplne predstaviť, čo ma čaká. Keď to hodnotím po 4 mesiacoch, poviem Vám, že skoro každý deň vyzeral inak. Stretávala som mnoho zaujímavých ľudí či už prostredníctvom živých knižníc alebo rôznych diskusií, ktoré tvorili súčasť projektov. Iné dni som zas pomáhala pri samotnej koordinácii akcií, dohadovala časy, zisťovala záujem či účasť jednotlivých ľudí.

Zistila som tiež, že skvelých nápadov môže byť mnoho, ale treba tiež zaistiť ich financovanie a chod, čiže nejde všetko len tak lúsknutím prsta.

Každý deň na stáží bol rozmanitý. Občas to bol mierny stres či všetko dopadne dobre, inokedy zas radosť z vydarenej akcie a spokojnosti všetkých zúčastnených strán. Toto som často zažívala napríklad vtedy, keď sme jazdili na školy so Živými knižnicami, kde vystupovali naši dobrovolníci. Keďže to robili bez nároku na honorár a boli to buď študenti s povinnosťami alebo pracujúci ľudia, ktorí si kvôli zúčastneniu na Živej knižnici brali dovolenku, som mala často krát obavy či budú v dohodnutom čase so školou ochotní zúčastniť sa, a podobne.

Druhá obava bola či sa žiakom a učiteľom program bude páčiť. Keď som však na konci programu videla nadšené tváre dobrovoľníkov, žiakov, učiteľov a mojich kolegýň, bola som veľmi spokojná.

Negatívne myšlienky ma napádali len vtedy, keď som zistila, aké je to občas s plánovaním a realizáciou projektov náročné. Na kolegoch, ktorí boli za projekty zodpovední som videla, že sa veľmi snažia, do noci písali projekty, chceli realizovať fakt dobré nápady, a keď projekt nevyšiel, museli ísť jednoducho ďalej. Tak sa mi zdalo, že v neziskovom sektore ľudia podávajú výkon na 200 %, no dlhodobá budúcnosť nie je vždy zaručená, čo môže znamenať risk alebo stres, z toho, čo bude ďalej. Preto ich nasadenie a vieru v lepšiu spoločnosť napriek mnohým prekážkam veľmi obdivujem, a aj keď moja stáž končí, stále budem ich vernou fanúšičkou, a keď to čas dovolí aj dobrovoľníčkou, lebo z vlastnej skúsenosti viem, že táto práca má zmysel.

Renata Minaříková 

PS. Ak niekto rozmýšľate či ísť na stáž alebo nie, odporúčam túto možnosť využiť. Takúto skúsenosť Vám nikto nevezme a okrem obohateného životopisu spoznáte kopu zaujímavých ľudí a získate nové kontakty.